Vývoj voľných zostáv a ich hodnotenia

Kulturistické voľné zostavy sa vyvinuli zrejme z potreby predvádzať muskulatúru ľudského tela v pohybe. Ich korene možno vysledovať v dobách, keď sa živé modely (zatiaľ v statických polohách – pózach) používali ako vzory pre maliarov a sochárov. Pózy, postoje spočiatku kopírovali antiku, neskôr boli koncipované tak, aby čo najvýhodnejšie zachytávali celú postavu, alebo jej časť.

Podľa archívnych fotografií, varietných silákov z prelomu storočí možno zdokumentovať, že spočiatku stáli v základnom postoji, s rukami v bok či za telom a najčastejšie s pažami založenými na prsiach. Veľmi často používali nejaké náčinie – oštepy, disk, tyč, činky a pod. Z postoja s rukami v bok zrejme vznikla poloha „front lat spread“ aj keď latissimus býval z nedostatku priameho tréningu väčšinou slabo vyvinutý. Súčasne sa používala póza s napnutými bicepsami v skrčení upažmo – „front double biceps“. Z fotografií Eugena Sandowa zase vidíme, že už v roku cca 1895 poznal pózu pre brušné svaly s rukami za hlavou, alebo s jednou pažou za hlavou a druhou za telom. Predvádzal aj pretočený postoj s jedným bicepsom z vonkajšej strany a viditeľnou časťou chrbta. Medzi pózami Sandowa je tiež „rear double biceps“ a biceps v supinácii (s dlaňou ku tvári) a v pronácii (dlaň dopredu). V kolekcii Sandowa (Sandow, the Mighty Monarch of Muscle, G. Nisivocia, New Yersey, USA 1947) nechýba ani „most muscular“, hoci existuje tvrdenie, že ju zaviedol športovec poľského pôvodu Bobby Pandour (cca 1910). Mimoriadne esteticky stavaní muži ako Georg Hackenschmidt, Angličan Edward Aston, Sigmung Klein alebo Čech Gustáv Frištenský radi predvádzali pózu na triceps s rukami zopnutými vzadu za sedacím svalstvom, keď súčasne ukazovali muskularitu hornej časti chrbta. Veľmi časté bývali postoje zatvorené aj otvorené, v sede aj v kľaku. Sandow dokonca zaraďoval pózu s pažami pokrčenými do strán á la Sergio Oliva.

Samotná idea napínania svalov v pózach, pretože modely stáli uvoľnené, vychádzala z aktivít mnohých slávnych silákov, vzpieračov a prvých bodybuilderov. Medzi nimi musíme menovať Nemca Maxicka (cca 1912), zakladateľa tzv. muscle control (vôľou riadená kontrakcia a relaxácia svalov), Angličana Monte Salda (cca 1906), ktorý prvýkrát pózoval v slipoch (predtým bolo oblečenie vo forme akéhosi trikotu) a prvýkrát použil make-up na telo a púder, ďalej talianskeho Američana Charlesa Atlasa (smer dynamickej tenzie), pôvodom Čecha Antone Matyska (cca 1915), metóda (muscle flexing), alebo nedávno zosnulého experta ovládania svalov Eda Jubinville z USA.

Ako uvádza historik IFBB Joe Roark, voľné zostavy na prelome 30. a 40. rokov podliehali prísnej regulácii. Na súťaži „New York Best Developed Man“ 1938 mohli súťažiaci pózovať 3 minúty, z toho 1 minútu prednú stranu tela, 1 minútu zadnú stranu a minútu ľubovoľnú partiu. V tom istom roku na súťaži York Perfect Man“ (víťaz John Grimek) boli tieto limity skrátené na 30-30-30 sekúnd. Súťaže AAU sa skladali z posúdenia svalového rozvoja (6 bodov), hodnotenia symetrie (6 bodov), hodnotenie celkového dojmu a voľnej zostavy (3 body), pričom zostava smela obsahovať 3 typy postojov – čelné, zadné a ľubovoľné – a každý typ mal dobu 15 sek., celkom 45 sekúnd. Použitie farby na pokožku a oleja bolo prísne zakázané. Vo federácii FIHC (vzpieračská federácia) v rokoch 1947 – 1966 pod názvom Mr. Universe (4x bol víťazom Tommy Kono) boli disciplínami súťaže nástup kategórie, obraty v čelnom, bočnom a zadnom uvoľnenom postoji a 60 sekúnd zostava.

Zakladateľom moderného pózovania bol fenomenálny John Grimek (1910 – 1999). Ako všestranný športovec a gymnasta nerobil iba svalové postoje, on so svalmi pracoval, rozhýbal celé skupiny od najmenších svalov až po celú časť tela, hovorilo sa tomu muscle dancing, predvádzal stojky na rukách, zvraty dozadu na ruky, vťahovanie brucha a pod. Ako jediný končil zostavu rozštepom. Po Grimekovi bol majstrom voľných zostáv Clancy Ross, o ktorom sa tvrdilo, že dokázal pózovať 20 minút a neopakoval ani jediný postoj. Steve Reeves naopak robil vraj 6 základných postojov a Bill Pearl údajne vyhral AAU Mr. America 1953 s tromi pózami – čelnou, bočnou a zadnou! Podľa Reevsa musela zostava obsahovať 6 povinných postojov: side chest, side triceps, front and rear double biceps, front and rear lat spread.

Z novodobých súťaží pravidelne organizovaných treba uviesť súťaž Mr. America, poriadanú AAU, ktorej prvý ročník sa konal v roku 1939. John Grimek zvíťazil na tejto súťaži v roku 1940. V 40. a 50.-tych rokoch vznikali v USA rôzne organizácie a ich súťaže, čo vytváralo v mladej histórii kulturistiky zmätok a neprehľadnú situáciu (AAU, IFBB, NABBA, WBBG). Na scénu vstupujú bratia Joe a Ben Weiderovci, zakladajú IFBB (1946) a po vzore AAU vytvárajú vlastné verzie súťaží Mr. America. Oproti IFBB, ktorá sa stala demokratickou organizáciou, sa v Anglicku roku 1948 sformovala NABBA, ktorá organizuje súťaže Ms. Universe. Prvým víťazom bol práve J. Grimek pred S. Reevsom. V roku 1952 bola táto súťaž rozdelená na amatérov a profesionálov, medzi ktorými vynikli Bill Pearl a Reg Park a neskôr aj Arnold Schwarzenegger. IFBB zakontrovala svojou prvou súťažou Mr. Universe až v roku 1959 a v 80. rokoch bol tento názov zmenený na World Championschips, v ktorej podobe ho poznáme doteraz. IFBB začína v roku 1965 organizovať prestížnu súťaž profesionálov Mr. Olympia. Všetky spomínané najvýznamnejšie súťaže už zahŕňali v rôznych obdobách a dĺžkach od 1 do 5 minút (Mr. Olympia) aj voľné zostavy.

Medzi význačných predstaviteľov kvalitných a trend udávajúcich voľných zostáv patrili okrem „klasikov“ Larryho Scotta, prvého víťaza Mr. Olympia a Arnolda Schwarzeneggera, 7 – násobného víťaza tejto najvyššej profesionálnej súťaže, predovšetkým elegán a perfekcionista Frank Zane, 3 – násobný víťaz Mr. Olympia, jej mnohonásobný finalista Lee Labrada či showmen Vince Taylor. Nezabudnuteľné sú aj mená Rick Wayne Mohammed Makkawy, Bob Paris, Francis Benfatto alebo súčasní elegáni Flex Wheeler, Shawn Ray a Chris Cormier. Prekvapujúco priemerné až slabé voľné zostavy mali však mnohonásobní víťazi Mr. Olympia Sergio Oliva, Lee Haney a Dorian Yates. Naproti tomu bolo a v súčasnosti aj je veľa amatérskych kulturistov, prichádzajúcich s originálnymi a náročnými zostavami. Na majstrovstvách sveta mužov amatérov 1999 v Bratislave to boli predovšetkým reprezentanti USA Tito Raymond, Kai Greene či Rus Alexander Višnievskij.

Ženy doprevádzali mužov už takmer od prvých súťaží. Boli to však vždy najmä súťaže krásy v plavkách a boli iba spestrujúcim doplnkom súťaží mužov. Prvé amatérske majstrovstvá sveta žien organizované IFBB sa uskutočnili v roku 1983 a prvá profesionálna Ms. Olympia už v roku 1980. Vo voľných zostavách žien – kulturistiek išlo vždy tiež o predvedenie svalového rozvoja, ale najmä o demonštráciu krásy ženského tela v pohybe s použitím gymnastických, tanečných a iných výrazových prvkov. Ich trend výrazne ovplyvnili: prvá a 3-násobná víťazka Ms. Olympia, ženskými pôvabmi oplývajúca Rachel McLish, ich 5-násobná víťazka Cory Everson a 6-násobná šampiónka atleticky stavaná Lenda Murray.

V Československu začínajú prvé súťaže v kulturistike mužov v roku 1964 a prvé majstrovstvá ČSSR v roku 1968. Voľné zostavy si vydobyli veľmi dôstojnú pozíciu v pravidlách hodnotenia súťaží. Tieto pravidlá boli rozpracované prekvapujúco podrobne. V porovnaní s kritériami hodnotenia voľných zostáv vo svete v tom čase, to boli prvé súťažné pravidlá, ktoré stanovili také podrobné a prísne kritériá a požiadavky. Kulturistika v ČSSR ako mladý, eruptívne sa rozvíjajúci šport bol vo vtedajšom komunistickom režime posudzovaný veľmi prísne, pretože vznikol na západe v USA a vo Veľkej Británii. Voľné zostavy ako vyvrcholenie finále kulturistických súťaží boli v masmédiách stále kritizované a nový šport bol onálepkovaný ako dekadentná západná show. Snahou vtedajších funkcionárov v čs. kulturistike bolo preto voľné zostavy nasmerovať do jasne športového charakteru a s prvými úspechmi našej kulturistiky začali naše pravidlá ovplyvňovať nielen kulturistické dianie v bývalom východnom bloku, ale aj v Nemecku a Rakúsku.

Prvýkrát bolo hodnotenie voľných zostáv uverejnené v Ročenke kulturistiky 1967 aj s doplňujúcim komentárom. Vyberám z neho podstatné články a body.

Čl. 11 – 5. Maximálne dosiahnuteľný počet bodov je 20. Tu treba uviesť, že max. celkový počet bodov bol 70 a zahrňoval hodnotenie celkového dojmu, symetriu a rozvoj jednotlivých hlavných svalových skupín.

6. Voľná zostava sa vykonáva v časovom rozpätí 45 – 60 sekúnd.

Čl. 12 – Skladba a hodnotenie voľnej zostavy

• Voľná zostava má obsahovať kulturistické prvky v 3 postaveniach vzhľadom na umiestnenie rozhodcov: spredu, zboku a zozadu.
• Musí obsahovať nasledujúci minimálny počet postojov v každom postavení:
• Spredu – 4, zboku – 3, zozadu – 4.
• V týchto postojoch má súťažiaci demonštrovať svalstvo nasledujúcich partií: krku, prednej časti hrudníka, chrbta, brucha, ramena, predlaktia, stehien a lýtok.
• Na voľnej zostave sa hodnotí obsah a predvedenie.

Z čl. 13 – Hodnotenie obsahu voľnej zostavy

• Pri hodnotení obsahu voľnej zostavy sa berie do úvahy dodržiavanie ustanovení predvedenia prvkov v 3 postaveniach s 11 postojmi so všetkými skupinami svalstva, rozmanitosť a harmoničnosť skladby celej zostavy a dodržovanie stanoveného času.
• Maximálny počet dosiahnuteľných bodov za obsah je 10, za vynechanie jedného z predpísaných postavení – spredu 6 bodov, zboku 3 body, zozadu 3 body (podobné bodové zrážky boli za čiastočné dodržanie jedného z predpísaných postavení) za vynechanie niektorej svalovej partie 0,5 – 1,5 bodu (navyše aj za vynechanie veľkých partií) za nedodržanie minimálneho počtu postojov, ďalej za zaradenie nevhodného postoja, za nevhodné usporiadanie zostavy, za opakovanie rovnakých postojov, za kratší čas, za prekročenie času – vždy príslušná bodová zrážka.

Z čl. 14 – Hodnotenie prevedenia voľnej zostavy

• Pri hodnotení predvedenia sa berie do úvahy dokonalosť väzby a plynulosť prechodov medzi postaveniami a postojmi, prirodzenosť, ladnosť a istota predvedenia.
• Maximálny počet dosiahnuteľných bodov je 10.
• Bodové zrážky (uvádzam skrátené):
• za nevyhovujúcu originálnosť zostavy 1 – 1,5 bodu
• za násilné spájanie postojov, za neprirodzené a neplynulé prechody, za nedostatočné uvoľnenie pri prechodoch
• medzi postojmi, za technicky nedostatočné prepracovanie postojov, za neprirodzené držanie hlavy, končatín a trupu, za krok alebo skok za účelom vyrovnania rovnováhy, za zakolísanie v postoji, za nekľud pri každej výdrži, za kŕčovitosť polôh tela a výrazu tváre – vždy príslušná bodová zrážka.

Aj keď pravidlá nehovorili o využívaní hudobného doprovodu, tento ani nevylučujú, ako sa v komentári k týmto pravidlám konštatuje. V doterajších súťažiach to bol vždy klavírny doprovod. V komentári sa doporučuje, aby sa hudobník radšej prispôsoboval zostave a improvizoval, alebo každý pretekár musel mať zostavu pripravenú na určitú hudobnú skladbu.

Systém bodových zrážok bol veľmi zložitý, ale môžem konštatovať, že tieto prvé pravidlá hodnotenia voľných zostáv prinútili pretekárov, trénerov a choreografov pracovať na svojom pohybovom prejave, choreografii zostavy a technickom vykonaní veľmi usilovne, čo sa prejavilo v rýchlom zlepšovaní úrovne voľných zostáv našich pretekárov.

Dňa 29. 9. 1969 boli vydané nové súťažné pravidlá, ktoré doznali niektoré zmeny v hodnotení voľných zostáv. Trvanie voľnej zostavy je 80 – 120 sekúnd. Okrem 3 základných postojov (čelný, zadný a bočný) zostava má obsahovať aj kombinovaný postoj (kombinácia bočného s čelným alebo zadným postavením) a ďalšie pomocné prvky, väzby a postoje podľa individuálneho uváženia pretekára. Pri tvorbe sa musí dbať na:

• harmonické a estetické pôsobenie zostavy ako celku,
• využitie výdrží v pôsobivých pózach,
• logickú choreografickú stavbu,
• súlad s hudobným sprievodom v prípade, že pretekár má vlastnú hudbu
• skutočnosť, že dva razy po sebe sa môžu opakovať najviac 3 pózy.

Za technické prevedenie voľnej zostavy je max. 10 bodov. V tomto hodnotení sa špecifikoval prehľad bodových zrážok ako veľké chyby (zrážka 2 body) – 4 kritériá, stredné chyby (zrážka 1 bod) – 9 kritérií, malé chyby (zrážka 0,5 bodu) – 5 kritérií.

Za hodnotenie obsahu voľnej zostavy je možno dosiahnuť 10 bodov. Taktiež bol stanovený prehľad bodových zrážok ako veľké chyby (zrážka 2 body) – 5 kritérií, stredné chyby (zrážka 1 bod) – 3 kritériá, malé chyby (zrážka 0,5 bodu) – 3 kritériá.

Bolo predpísané, že voľná zostava sa musí predvádzať na hudobný sprievod, ktorý mohol byť ako: hudba komponovaná na pohyb, pohyb podriadený danej hudbe, hudobná improvizácia na pohyb. Hudba mohla mať 3 formy: klavírny sprievod, magnetofónový záznam, vhodný hudobný sprievod.

V týchto súťažných pravidlách bolo zakotvené, že pohyb má byť dominantou, ktorú hudobný sprievod iba rytmicky a vhodne podfarbuje.

V ďalších rokoch sa pravidlá ďalej kryštalizovali, ale treba povedať, že v zásade sme stále išli vlastnou cestou s prispôsobovaním sa iba zásadným ustanoveniam pravidiel IFBB, kde boli zmienky o voľnej zostave veľmi strohé. Členom svetovej federácie kulturistiky IFBB sa Zväz kulturistiky ČSSR stal v roku 1969. Hudobný sprievod bol postupne záväzný s nahrávkou na magnetofónovej páske, neskôr na kazete. Spočiatku bola dlhé roky povolená iba nespievaná, inštrumentálna hudba a až v zač. 80-tych rokov sa stáva výber hudby prakticky neobmedzený. Poslednýkrát na kulturistických súťažiach v ČSSR sa voľná zostava bodovala (max. zisk bol stále 20 bodov) v roku 1986. Od roku 1987, v súlade so súťažnými pravidlami IFBB, sa hodnotí voľná zostava umiestneniami zvláštnym, samostatným ohodnotením.

V súlade s pravidlami IFBB sa v roku 1989 prvýkrát hodnotia voľné zostavy spoločnou známkou s porovnávaním svalového rozvoja v semifinále. Znamená to určitú degradáciu ich významu, pretože pretekári nastupujú na voľné zostavy ako prvé, rozhodcovia by si mali robiť poznámky o ich ohodnotení, ale až potom nasleduje porovnávanie v svalovom rozvoji, kde výsledný dojem z tejto dôležitej časti podstatne ovplyvní výsledné semifinálové ohodnotenie, zahrnujúce aj hodnotenie voľných zostáv.

Podľa vtedy platných pravidiel IFBB je trvanie voľných zostáv pre mužov a ženy vymedzené časom 1 minúta. Tieto pravidlá o voľných zostavách určujú iba nasledovné:

„Pri voľnej zostave sledujú rozhodcovia demonštrovanie svalovo rozvinutej postavy pri umeleckej, choreografickej zostave. Zostava nemá byť len sériou pekných pohybov. Súťažiaci demonštruje postavu zo všetkých strán: prednej, zadnej i zboku a tiež všetky hlavné svalové skupiny.“

V najnovších pravidlách súťaže v kulturistike mužov, žien, ale aj miešaných párov, platných od roku 1996 je voľná zostava súčasťou finále a je ohodnotená spoločnou známkou (umiestnením) s výsledným porovnávaním svalového rozvoja najlepších 6 pretekárov. Znamená to, že zatiaľ čo v predchádzajúcich pravidlách vykonávajú voľnú zostavu 15 semifinalisti, teraz v záujme urýchlenia súťaže ju môžu absolvovať iba najlepší šiesti pretekári.

„Rozhodca posudzuje vo voľnej zostave každého pretekára ako dobre predvádza svoju voľnú zostavu v hudobnom doprovode. Prihliada sa na plynulú a umelecky vykonanú zostavu s dobrou choreografiou, ktorá môže obsahovať ľubovoľné množstvo póz, ale povinné pózy musia byť obsiahnuté. Pretekári musia tiež zaraďovať výdrže, aby predviedli svalový rozvoj svojej postavy. Zakázané sú polohy úplne ležiac na podlahe, „mesačné pózy“ (v predklone, zadkom k rozhodcom – pozn. autora) a vyťahovanie plaviek nahor s odhaľovaním sedacieho svalu.“

Ján Berdy